Michael Ende - Dievčatko Momo a stratený čas

 

CELKOVÉ HODNOTENIE - 5/5

POČET STRÁN - 296

ROK VYDANIA - 2018

VÄZBA - pevná väzba

JAZYK - slovenský

VYDAVATEĽSTVO - Verbarium

VEKOVÉ ODPORÚČANIE - 9+

ODKAZ NA KNIHU -  Verbarium - Dievčatko Momo a stratený čas

Za poskytnutie knihy ďakujem vydavateľstvu Verbarium.

 

Netradičná ale krásna kniha od autora Michaela Endeho, ktorá si získa srdcia nie len detských čitateľov. Dievčatko Momo sa jedného dňa zjaví v ruinách za mestečkom a nevie nič o svojich rodičoch, ani koľko má rokov. Postupne si však každého v meste získa svojou schopnosťou počúvať iných. Obyvatelia mestečka ju vyhľadávajú aby ich vypočula a deti za ňou chodia, lebo iba s ňou je hra plná fantázie a dobrodružstva. Momo mala aj dvoch priateľov, ktorý za ňou chodili každý deň Beppa Zametača a Gira Sprievodcu. Jedného dňa sa však v meste zjavili páni v sivom a presviedčali obyvateľov, aby sporili čas a vkladali ho do ich banky s tým, že neskôr im ho vrátia aj s úrokmi. V skutočnosti čím viac času ušetria, tým menej ho majú. Dievčatko Momo však sivým mužom nepodľahne a rozhodne sa čas zachrániť. Podarí sa vďaka jej odvahe vrátiť ľuďom ukradnutý čas a stratenú schopnosť ho vnímať?

Človek milujúci knihy nikdy nevyrastie z detských kníh. Detské knihy v sebe ukrývajú veľakrát hlbšie posolstvo, nad ktorým sa neraz treba zamyslieť a pochopiť ho. Autor sa zameral na čas a na jeho dôležitosť v ľudskom živote. Každá sekunda v našom živote nám je vzácna a my ju nechceme premárniť. Neuvedomujeme si však, že ten čas nám môže zmiznúť a my ho navždy stratíme. Autor poukázal aj na to, aké je dôležité pre človeka, keď ho niekto úprimne počúva.

-Chcela by si vidieť, odkiaľ prichádza čas?

-Áno, zašepkala.

Zavediem ťa tam, - povedal majster Hodinus.

- Ale na tom mieste treba mlčať. Nesmieš sa na nič spytovať a nič vravieť. Sľubuješ mi to?

Momo bez slova prikývla.

Kniha je zaujímavá už od prvej stránky. Príbeh tajomného dievčatka, ktoré sa zjaví z ničoho nič čitateľa zaujme natoľko, že potrebuje poznať jej príbeh. Štýl písania pána autora sa mi páčil. Autor zvolil jednoduchý štýl písania a skladbu viet, vďaka ktorej sa kniha bude dobre čítať aj detskému čitateľovi. Behom čítania nespoznávame len príbeh Momo ale aj ostatných obyvateľov mestečka. Autor nezabudol ani na fantáziu dieťaťa a knihu popretkával fantasy prvkami, ktoré sa mne osobne veľmi páčili. Kapitola o prvom stretnutí Momo so sivým pánom bola miestami desivá, ale autor nám v tejto scéne ukázal, aké je dôležite počúvať, čo človek rozpráva. Myšlienky, ktoré sa týkali času boli neskutočné. Tak krásne myšlienky som už dávno v žiadnej knihe nečítala. Veľakrát som sa sama nad ich významom musela pozastaviť a popremýšľať. Myslím si však, že dieťa by mohlo mať problém s ich pochopením.

Záverečná časť bola neskutočná. Autor mal všetko pekne premyslené a doprial čitateľovi úctyhodný koniec. Čítanie knihy som si nesmierne užila a určite ju budem čítať aj svojím deťom.