E. Lockhartová - Klamári

CELKOVÉ HODNOTENIE - 3,5

ORIGINÁLNY NÁZOV - We Were Liars

POČET STRÁN - 240

ROK VYDANIA - 2015

VÄZBA - brožovaná väzba

JAZYK - slovenský

VYDAVATEĽSTVO – Ikar

ODKAZ NA KNIHU -  Kniha: Klamári (E. Lockhart) | Martinus

Knihu som čítala v rámci knižnej štafety.

Anotácia

Významná rodina Sinclairovcov prichádza každé leto na svoj súkromný ostrov pri Massachusetts, aby tam trávila prázdniny. My tak spoznávame starkého starkú ich tri dcéry a ich deti. Hlavnými hrdinami sú sesternice Cadence a Mirren, bratranec Johnny a Gat. Ten celkom nepatrí do rodiny, čo mu hrdí Sinclairovci dávajú pocítiť. Rodina ich nazýva Klamári. Sú v rovnakom veku, a keď sa stretnú, robia len zlobu.

Počas pätnásteho leta sa na ostrove stane nehoda. Cadence nájdu na pláži takmer bez života. Keď sa po čase preberie v nemocnici, na nič si nepamätá. Nikto z rodiny jej nechce prezradiť, čo sa vlastne stalo, a nasledujúci rok jej zakážu vrátiť sa na ostrov. Cadence trpí príšernými migrénami, jej najvernejšími priateľmi sú lieky proti bolesti. Píše Klamárom e-maily, posiela pohľadnice, no ani od jedného nedostáva odpoveď. Dokonca ani od Gata, s ktorým sa do seba zaľúbili. Čo im spravila, že na ňu zanevreli?

Na sedemnáste leto sa dostáva na ostrov opäť a Klamári ju privítajú s úsmevom, akoby sa nič nestalo. No ani zďaleka to nie je pravda...

 Môj názor

Toto bola moja druhá knižná štafeta a musím povedať, že som si to celkom užila. Je super prečítať si názor a poznámky ostatných. Keďže som bola posledná štafetérka, tak som mala možnosť prečítať si názor až štyroch milovníčok kníh. Poďme sa však už povenovať knihe.

Vôbec som nevedela o čom kniha je ani som si neprečítala anotáciu, takže som nemala žiadne očakávania. Do knihy sa mi podarilo rýchlo začítať. Štýl písania mi celkom sadol a aj vďaka nemu sa mi kniha veľmi dobre a rýchlo čítala. No niekedy som sa strácala v deji a nechápala o čom to vlastne cele je. Postupne sa to však cele vysvetľovalo. Dej sa teda prevažne odohrával na súkromnom ostrove rodiny Sinclairovcov.  Čitateľ ma možnosť spoznať členov rodiny a ich životy, ktoré sa však iba zdajú byť dokonalé. Rodinné vzťahy boli veľmi dobre vykreslené, aj keď teda nepôsobili veľmi normálne. Celkovo som z rodiny mala nepríjemný pocit a správanie jej členov bolo divné. Miestami som mala pocit, že deti mali viac rozumu ako dospelí.  Aj vďaka tomu ma viac ako polovica knihy nebavila. Bola som z deja dosť zmätená a jedine, čo ma k čítaniu poháňalo bolo rozuzlenie.

Štyri hlavné postavy mi celkom sadli. Akurát som miestami pochybovala, že majú tak nízky vek. Ich rozhovory mi prišli nevšedné a nesedeli mi k nim. Myšlienky a metafory, ktoré používali boli neskutočné. Nepamätám si žeby som čítala knihu z tak nezvyčajnými metaforami. Vzťah medzi týmito postavami bol divný. Bolo veľmi pekné, že sa mali radi, len ta ich náklonnosť k sebe sa mi nepáčila. 

Kapitola z názvom „Pravda“ ma úplne dostala. Pri jej čítaní som normálne nedýchala. Celý čas som čakala na rozuzlenie, no ani raz mi takýto koniec nenapadol. Dokonca som uronila aj pár slz, lebo inak sa to proste ani nedalo.  Potom som si celý dej spojila a dialógy, správanie postáv zrazu začali dávať väčší zmysel. Takže keď vás čítanie tejto knihy bude nudiť a trýzniť vyčkajte si na koniec, ten za to stojí.