Pavel Taussing - Prežil som pochod smrti

CELKOVÉ HODNOTENIE – 4*

ORIGINÁLNY NÁZOV - Chlapec, který přežil pochod smrti

POČET STRÁN - 208

ROK VYDANIA - 2020

VÄZBA - pevná väzba s prebalom

JAZYK - slovenský

VYDAVATEĽSTVO - Cosmopolis – Grada

Za poskytnutie recenzného výtlačku a milý prístupu by som sa chcela poďakovať nakladateľstvu Grada.

Anotácia

V roku 1981 sa Pavel Taussing rozhodol pre svojho syna Martina k jeho jedenástym narodeninám napísať svoj životopis, ktorého súčasťou boli hlavne spomienky na koncentračný tábor. Autor v knihe opisuje životy svojej rodiny s dôrazom na holokaust. Vďaka svojej silnej a pevnej vôli prežil hrôzy Auschwitzu a zvládol i ťažké chvíle v táboroch Mauthausen, Mel a Gunskirchen, ako aj obávaný Pochod smrti.

Toto sú moje zápisky po oslobodení z koncentračných táborov Auschwitz, Mauthausen, Melk, Gunskirchen a o tom, ako som prežil Pochod smrti.

Pavel Taussing 11 a ½ roka

Môj názor

Kniha sa skladá z viacerých častí. Prvá časť opisuje život autora, v podstate ide o taký jeho životopis. Autor píše o svojom narodení a rodine. Opisuje svoje rodinné zázemie, život matky a otca ešte pred jeho narodením. Postupne nám autor v knihe odhaľuje kľúčové udalosti zo svojho života. Od bezstarostných chvíľ až po kruté chvíle v koncentračných táboroch. Životopis je doplnený o rodinné fotky autora a poznámky pod čiarou, ktorými autor objasňuje niektoré skutočnosti. Na začiatku som sa trocha bála toho, či sa mi kniha bude páčiť.  No po prvých stránkach ma kniha úplne vtiahla do deja. Páčilo sa mi celkové prevedenie knihy. Čo je na tejto knihe super je, že obsahuje veľmi veľa historických faktov takže sa čitateľ behom čítania aj vzdeláva. Autor sa nebabral zo zbytočnými opismi a omáčkami takže je text knihy stručný. Čo ja osobne oceňujem je, že sa autor nesnažil čitateľa nasilu rozplakať ako to v týchto knihách býva.

Druhá časť knihy obsahuje prílohy ako rodný list, rodný list a krstný list alebo aj plán koncentračného tábora Birkenau.

Tretia časť je denník autora. Autor tento denník písal od 4. mája 1945 do 27.7.1945. V tejto časti si môžeme prečítať o dňoch autora v nemocniciach až po jeho návrat domov.  Autor opisuje svoj zdravotný stav a všetko, čo v daný deň robil. Mňa osobne táto časť vôbec nebavila. Beriem do úvahy, že to autor písal ako dieťa, a že v nemocnici toho človek veľa nenarobí, ale aj tak ma táto časť nebavila. Niektoré stránky som preletela očami.

Posledná časť knihy je o tom, ako tieto udalosti vidí autor teraz. Táto časť knihy bola omnoho lepšia ako denník. Celkovo ma kniha bavila až na denníkovú časť. Jednoznačne neľutujem, že som si knihu prečítala a odporúčam ju aj Vám.